Ako sa ich zbavovať bez pokút?
S prítomnosťou nebezpečných odpadov v podnikoch súvisia špecifické legislatívne povinnosti.
Každá firma, ktorá odpad tvorí alebo s ním nejakým spôsobom prichádza do kontaktu, sa z hľadiska činnosti spojenej s konkrétnym druhom odpadu musí vedieť zaradiť do príslušnej kategórie. Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov definuje kategórie osôb nakladajúce s odpadom nasledovne:
Pôvodca odpadu je každý pôvodný pôvodca, ktorého činnosťou odpad vzniká, alebo ten, kto vykonáva úpravu, zmiešavanie alebo iné úkony s odpadmi, ak ich výsledkom je zmena povahy alebo zloženia týchto odpadov. Pôvodcom odpadu je aj každý prenajímateľ objektu, správca administratívneho alebo obchodného centra, ktorý plní prenesenú poplatkovú povinnosť za poplatníka a zároveň zabezpečuje zhromažďovanie vytriedených zložiek komunálnych odpadov z iných zdrojov svojich nájomcov na základe zmluvy.
Držiteľ odpadu je pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má odpad v držbe.
Obchodník je podnikateľ, ktorý pri kúpe a následnom predaji odpadu koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, vrátane obchodníka, ktorý tento odpad nemá fyzicky v držbe.
Sprostredkovateľ je podnikateľ, ktorý organizuje zhodnocovanie odpadu alebo zneškodňovanie odpadu v mene iných osôb, vrátane sprostredkovateľa, ktorý tento odpad nemá fyzicky v držbe.
Dopravca odpadu je podnikateľ, ktorý vykonáva prepravu odpadu pre cudziu potrebu alebo pre vlastnú potrebu; výkonom prepravy sa rozumie premiestňovanie odpadu.
Podľa vyhlášky č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov, sa odpady členia na dve kategórie: nebezpečné odpady a ostatné odpady (čiže tie, ktoré nie sú nebezpečné). Nebezpečný odpad je zákonom č. 79/2015 Z. z. definovaný ako odpad, ktorý má aspoň jednu nebezpečnú vlastnosť uvedenú v prílohe osobitného predpisu. Zdrojom informácií týchto vlastností sú najmä karty bezpečnostných údajov (KBÚ). Medzi všeobecné povinnosti nakladania s nebezpečnými odpadmi patrí ich oddelené zhromažďovanie podľa druhov a označovanie určeným spôsobom. Podľa § 25 ods. 1 zákona o odpadoch sa zakazuje riediť a zmiešavať:
- jednotlivé druhy nebezpečných odpadov navzájom,
- nebezpečné odpady s odpadmi, ktoré nie sú nebezpečné,
- nebezpečné odpady s látkami alebo s materiálmi, ktoré nie sú odpadom.
Zákon ustanovuje aj výnimky. Zákaz riedenia a zmiešavania sa podľa § 25 ods. 2 neuplatňuje, ak zmiešavanie nebezpečných odpadov:
- je potrebné na zvýšenie bezpečnosti počas zhodnocovania alebo zneškodňovania odpadu,
- je v súlade s najlepšími dostupnými technikami,
- nebude viesť k ohrozeniu zdravia ľudí a životného prostredia za dodržania osobitných podmienok,
- je v súlade so súhlasom udeleným držiteľovi odpadu orgánom štátnej správy; súhlas na zhromažďovanie odpadov bez predchádzajúceho triedenia sa udeľuje na základe žiadosti pôvodcu alebo držiteľa odpadov, ak vzhľadom na následný spôsob zhodnocovania alebo zneškodňovania odpadov nie je ich triedenie a oddelené zhromažďovanie možné alebo účelné.
Ako by teda bežná firma mala postupovať pri nakladaní s nebezpečnými odpadmi?
1. Správne označovať nádoby a sklady s nebezpečným odpadom
Prvá základná povinnosť vyplýva z vyhlášky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov. Nebezpečné odpady, ako aj sklad, v ktorom sa tieto odpady skladujú alebo zhromažďujú, sa musia označiť identifikačným listom nebezpečného odpadu (ILNO). Vzor identifikačného listu je v prílohe č. 7 uvedenej vyhlášky. Táto povinnosť sa prioritne týka označovania zariadení na nakladanie s odpadmi, čiže firiem, ktoré majú na túto činnosť udelený súhlas orgánmi štátnej správy. Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky môžu byť nebezpečné odpady do zariadenia prevzaté, len ak sa s každou dodávkou predloží identifikačný list nebezpečného odpadu (ILNO) a sprievodný list nebezpečného odpadu (SLNO). V určitých prípadoch sa od držiteľa nebezpečného odpadu vyžaduje aj protokol z analytickej kontroly odpadov.
Viacero pôvodcov a držiteľov nebezpečných odpadov má skúsenosť, že identifikačné listy nie sú pri realizácii odvozov nebezpečných odpadov od nich požadované, a teda ILNO nevypracúvajú. Označovanie nádob a skladov s nebezpečnými látkami a odpadmi je však nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podkladom na vypĺňanie identifikačných listov nebezpečného odpadu sú karty bezpečnostných údajov, ktoré okrem základných informácií o poskytovaní prvej pomoci a vhodných hasiacich prostriedkoch obsahujú aj výstražné symboly. Ide o piktogramy s červeným okrajom, ktoré je možné vkladať do ILNO. Tie sa potom lepia na nádoby (sudy, vrecia) s príslušným nebezpečným odpadom. Správne vyplnené a používané identifikačné listy nebezpečných odpadov majú v prvom rade slúžiť na ochranu zdravia človeka, a v druhom rade na ochranu životného prostredia a majetku.
2. Pravidelne evidovať a ohlasovať odpady, obzvlášť tie nebezpečné
Podrobnosti o evidenciách odpadov ustanovuje vyhláška č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti. Aj keď je účinná od 1. januára 2016, odpady sa v mnohých firmách vôbec neevidujú, nakoľko táto povinnosť je vnímaná ako administratívna a časová záťaž. Pokuty za zanedbanie evidenčnej a ohlasovacej povinnosti sa pohybujú vo výške od 50 eur do 50 000 eur.
Evidenčný list odpadu (ELO) je výbornou pomôckou pri podávaní ročných ohlásení o vzniku odpadov, resp. aj jednoznačným vodidlom, či ročné ohlásenie o vzniku odpadov a nakladaní s ním firma vôbec má alebo nemá podať. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 366/2015 Z. z. evidenciu pre všetky kategórie odpadov vedú držiteľ odpadu, sprostredkovateľ a obchodník podľa druhov alebo poddruhov bez obmedzenia množstva na Evidenčnom liste odpadu, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 tejto vyhlášky. ELO sa musí vypĺňať priebežne za obdobie kalendárneho roka a uchovávať v elektronickej alebo listinnej podobe päť rokov. Priebežné vypĺňanie znamená, že vznik odpadu sa zaznamená vtedy, keď odpad vo firme vznikne. Ak odpady vznikajú kontinuálne, môžu byť evidované súhrnne, avšak minimálne raz mesačne. Evidenčné listy odpadov je potrebné archivovať päť rokov.
Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 366/2015 Z. z. ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním podáva držiteľ odpadu, sprostredkovateľ a obchodník na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2 citovanej vyhlášky. Každá z týchto osôb musí ohlásenie podať, ak nakladá ročne v súhrne s viac ako 50 kg nebezpečných odpadov alebo s viac ako jednou tonou ostatných odpadov. Ak ide o vznik odpadov uvedených v prílohe č. 3 tejto vyhlášky, ročné ohlásenie o vzniku odpadu sa podáva bez ohľadu na ich množstvo. Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním sa podáva za obdobie kalendárneho roka do 28. februára nasledujúceho roka príslušnému okresnému úradu a je potrebné ho uchovávať v elektronickej alebo listinnej podobe päť rokov.
Ohlasovanie nebezpečných odpadov však nespočíva iba v ročnom zasielaní tlačiva na okresný úrad. Pred každým odvozom týchto odpadov sa pripravuje tzv. sprievodný list nebezpečného odpadu (SLNO). Jeho vzor je síce tiež ustanovený vyhláškou, ale v praxi sa používajú tlačivá bežne dostupné v papiernictvách. Tieto tlačivá spĺňajú všetky náležitosti vyhlášky č. 366/2015 Z. z. Ide o súpravy ôsmich samoprepisovacích listov formátu A4, číslovaných od 1 po 8. Číslovanie týchto listov je veľmi dôležité, pretože každý list má svojho príjemcu, a to podľa nasledovných pravidiel:
- Odosielateľ nebezpečného odpadu si ponecháva list 1 potvrdený prvým dopravcom pre svoju evidenciu. Odosielateľ nebezpečného odpadu musí zaslať fotokópiu listu 1 príslušným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva do desiateho dňa nasledujúceho mesiaca po začatí prepravy nebezpečného odpadu. Príslušnými orgánmi sú podľa § 26 ods. 4 zákona o odpadoch okresné úrady, a to podľa miesta nakládky nebezpečného odpadu a miesta vykládky nebezpečného odpadu.
- Prvý dopravca prevezme listy 2 až 8 spolu so zásielkou nebezpečných odpadov. Ponecháva si list 2 potvrdený druhým dopravcom pre svoju evidenciu.
- Druhý dopravca prevezme listy 3 až 8 spolu so zásielkou a ponecháva si list 3 potvrdený príjemcom odpadu pre svoju evidenciu.
- Príjemca odpadu, ktorý je prevádzkovateľom zariadenia na zhodnocovanie, zneškodňovanie alebo zber odpadov, potvrdzuje zhodnotenie, zneškodnenie alebo zber odpadov na listoch 4 až 8. Príjemca odpadu je povinný zaslať:
- list 4 odosielateľovi odpadu do desiateho dňa nasledujúceho mesiaca po prevzatí zásielky nebezpečných odpadov,
- list 5 okresnému úradu príslušnému podľa miesta nakládky nebezpečného odpadu,
- list 6 okresnému úradu príslušnému podľa miesta vykládky nebezpečného odpadu,
- list 7 okresnému úradu v sídle kraja, ak súhlas na prepravu nebezpečných odpadov vydal okresný úrad v sídle kraja.
- List 8 si príjemca odpadu ponechá pre svoju evidenciu.
3. Neprekračovať povolené doby skladovania a zhromažďovania odpadov
Každý držiteľ odpadu je povinný skladovať odpad najdlhšie jeden rok alebo zhromažďovať odpad najdlhšie jeden rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením. Ak sa vás netýka povinnosť podávania ročných ohlásení o vzniku odpadu, úrady nemajú očividný dôkaz o tom, ako dlho odpady skladujete. Do ročného ohlásenia je totiž potrebné uvádzať zostatky z kalendárneho roka, ktorý predchádza obdobiu, za ktoré sa podáva ohlásenie, a taktiež je potrebné uvádzať aj zostatok z roka, za ktorý sa podáva ohlásenie – čiže množstvo odpadov, ktoré v danom roku neboli z firmy odvezené. Neoplatí sa však riskovať, pretože v prípade neočakávanej kontroly vo firme vás môžu prezradiť evidenčné listy odpadov.
4. Uzatvárať zmluvné vzťahy iba s oprávnenými spoločnosťami pre nakladanie s nebezpečnými odpadmi
Držiteľ odpadu musí odpady odovzdávať iba osobe oprávnenej nakladať s nimi podľa zákona o odpadoch. Odpadové firmy by vám mali vedieť predložiť platné dokumenty o udelených súhlasoch na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie, zneškodňovanie alebo zber práve tých druhov odpadov, ktoré budú od vás odoberať; resp. by platné dokumenty mali mať zverejnené na svojich webových stránkach. Zákon ustanovuje aj výnimky v oblasti oprávnení, avšak neplatia pre kategóriu nebezpečných odpadov.
5. Najať si externú spoločnosť pre zabezpečovanie odpadového hospodárstva
Túto možnosť veľmi efektívne využíva množstvo firiem. Je však potrebné dať si pozor na tzv. „kvázi odborníkov“. Erudovaná spoločnosť vám musí vedieť poradiť v širších súvislostiach, pretože odpadové hospodárstvo sa týka aj problematiky rozšírenej zodpovednosti výrobcov (elektrozariadení, batérií a akumulátorov, obalov, vozidiel, pneumatík a neobalových výrobkov), nakladania s vyhradenými výrobkami a prúdmi odpadov, cezhraničného pohybu odpadov, vybavovania množstva súhlasov, napr. na zneškodňovanie alebo zhodnocovanie odpadov, a tiež na vydanie prevádzkového poriadku pre tieto zariadenia. Stavebné odpady sú samostatnou kategóriou, na ktorú sa okrem zákona o odpadoch vzťahujú aj iné predpisy. Zákon špecifikuje pravidlá a povinnosti aj pri nakladaní s odpadovými olejmi a mnoho iných náležitostí. Nebezpečné odpady sú zároveň v úzkom spojení so zákonom o vodách a inými predpismi týkajúcimi sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Obráťte sa na nás s akoukoľvek otázkou k tejto problematike, ochotne vám poradíme.
