Prehľad zákonných povinností
Environment je oblasťou, ktorou sa mnoho podnikateľov zaoberá iba v súvislosti so zákonom o odpadoch. Ten však tvorí iba jednu legislatívnu časť širokej problematiky týkajúcej sa používania chemických látok a zmesí na pracovisku.
Základné povinnosti zamestnávateľov ustanovuje zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Jednou z nich je povinnosť zabezpečovať, aby chemické a iné faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov. V priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky, je zamestnávateľ povinný:
- prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na ich obmedzenie,
- vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia a umožniť prístup do ohrozeného priestoru len nevyhnutne potrebným zamestnancom, ktorí sú riadne a preukázateľne oboznámení a majú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Zamestnávateľ by teda mal preukázateľne poskytovať zamestnancom informácie o vlastnostiach chemických látok a zmesí používaných na pracovisku. Východiskovým dokumentom obsahujúcim informácie o nebezpečnosti látok a zmesí je karta bezpečnostných údajov, skrátene KBÚ. Ak dodávateľovi, resp. výrobcovi či distribútorovi látky alebo zmesi vyplýva povinnosť podľa osobitného predpisu vypracovať kartu bezpečnostných údajov, je povinný poskytnúť ju každému príjemcovi látky alebo zmesi, a to bezplatne a v slovenskom jazyku. Karta môže byť poskytnutá v tlačenej alebo elektronickej podobe. Karta bezpečnostných údajov nemusí byť poskytnutá v prípade, ak si ju príjemca nevyžiada a nebezpečné látky alebo zmesi, ktoré sa ponúkajú alebo predávajú širokej verejnosti, sú vybavené informáciami (napr. na obaloch), ktoré používateľom umožnia prijať opatrenia potrebné na ochranu zdravia ľudí, bezpečnosti a životného prostredia.
Čo je karta bezpečnostných údajov
Ide o dokument, ktorého obsahová štruktúra je legislatívne stanovená. V závislosti od fyzikálnych a chemických vlastností konkrétnej látky alebo prípravku je možné stretnúť sa s dvojstranovými, ale aj dvadsaťstranovými KBÚ. Pre zamestnávateľov sú najdôležitejšie informácie o správnom poskytovaní prvej pomoci, o vlastnostiach, účinkoch a vplyvoch látky na ľudský organizmus aj na životné prostredie, o vhodnom zaobchádzaní a skladovaní, a tiež informácie o opatreniach pri náhodnom úniku. Ekologické informácie a podmienky zneškodňovania látky alebo zmesi slúžia pre plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch. Podľa kariet bezpečnostných údajov je možné odpady nielen správne zatriediť, ale aj vypracovať identifikačné listy nebezpečných odpadov.
Previerky zamerané na kontrolu používania kariet bezpečnostných údajov vo firmách vykonávajú inšpektoráty práce. Všetky potrebné KBÚ musia mať zamestnanci k dispozícii buď na určenom mieste pracoviska alebo priamo v sklade s týmito látkami. Zamestnávateľ by mal mať písomný dôkaz (napr. vo forme prezenčnej listiny) o oboznámení zamestnancov s kartami bezpečnostných údajov. Vhodné je, ak vie preukázať, že zamestnancov informoval nielen o umiestnení a používaní kariet bezpečnostných údajov, ale aj o umiestnení lekárničiek a havarijnej sady, ak je takáto sada na pracovisku k dispozícii.
Ktoré firmy musia zostaviť havarijný plán a vybaviť pracoviská havarijnými sadami?
Aj keď firmy s certifikovaným systémom manažérstva environmentu podľa ISO 14001 bežne majú vypracované havarijné plány, ide o interný a „neformálny“ dokument, ktorý nemusí byť predložený na schválenie príslušnému orgánu štátnej vodnej správy. Havarijným plánom sa rozumie plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku znečisťujúcich látok do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku. Povinnosť zostavenia havarijného plánu je ustanovená § 39 ods. 4 vodného zákona č. 364/2004 Z. z. a týka sa firiem, ktoré v rámci výrobného procesu alebo inej činnosti zaobchádzajú:
- s tuhými znečisťujúcimi látkami v množstve väčšom ako 1 t alebo s kvapalnými znečisťujúcimi látkami v množstve väčšom ako 1 m3,
- s tuhými prioritnými nebezpečnými látkami v množstve väčšom ako 0,3 t alebo s kvapalnými prioritnými nebezpečnými látkami v množstve väčšom ako 0,3 m3.
Zoznam znečisťujúcich látok a zoznam prioritných látok je súčasťou prílohy č. 1 k zákonu č. 364/2004 Z. z. Ak firma prekročí aspoň jedno z uvedených množstiev, je povinná:
1. Zostaviť havarijný plán, predložiť ho orgánu štátnej vodnej správy na schválenie a oboznámiť s ním zamestnancov. Havarijný plán sa zostavuje podľa samostatného predpisu a musí obsahovať: A – titulný list s požadovanými údajmi, B – organizačné opatrenia (postup pri hlásení mimoriadneho zhoršenia vôd, činnosti zabezpečované pri mimoriadnom zhoršení vôd) a C – technické opatrenia (všeobecné údaje – uvádzajú sa napr. hydrogeologické a geologické pomery územia a iné povinné informácie, ďalej bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd, opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd a prikladá sa grafická príloha – situačný plán).
2. Vybaviť pracoviská špeciálnymi prístrojmi a prostriedkami potrebnými na zneškodnenie úniku znečisťujúcich látok do vôd alebo prostredia súvisiaceho s vodou. Týmito špeciálnymi prístrojmi a prostriedkami môžu byť tzv. havarijné sady alebo systémy na zachytávanie rôznych druhov nebezpečných látok. Zamestnanci by mali byť oboznámení so správnym používaním týchto prostriedkov.
3. Ustanoviť funkciu vodohospodára a vytvoriť predpoklady na jej výkon. Funkciu vodohospodára musia ustanoviť aj právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia, ktorí na základe povolenia orgánu štátnej vodnej správy odoberajú vodu alebo vypúšťajú odpadové vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd v množstve väčšom ako 400 m3 za deň. Funkciu vodohospodára môže vykonávať bezúhonná fyzická osoba, ktorá má požadovanú kvalifikáciu a absolvovala odbornú prax podľa odsekov 4 a 5 § 70 vodného zákona, alebo právnická osoba, ktorá také osoby zamestnáva, respektíve má činnosť vodohospodára zapísanú v predmete podnikania.
4. Dodržiavať osobitné predpisy a ďalšie opatrenia podľa ustanovení vodného zákona, ako je napríklad pravidelná kontrola skladov, skúšky tesností potrubí, nádrží a prostriedkov na prepravu znečisťujúcich látok, výkon ich pravidelnej údržby a opráv, používanie zariadení a technologických postupov vhodných z hľadiska ochrany vôd, vybudovanie a prevádzkovanie účinných kontrolných systémov na včasné zistenie úniku znečisťujúcich látok a pod.
Za zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami sa na účely vodného zákona považuje výrobný proces alebo iná činnosť, pri ktorej sa tieto látky vyrábajú, spracúvajú, používajú, prepravujú a skladujú, alebo sa s nimi zaobchádza iným spôsobom, napríklad ich používaním na pohon motorových vozidiel.
V praxi to znamená, že podnikateľ by mal evidovať nielen množstvá vyprodukovaných odpadov, ale sledovať aj množstvá používaných a skladovaných znečisťujúcich látok v priebehu kalendárneho roka. Do týchto množstiev sa musia započítavať aj pohonné hmoty, prevádzkové kvapaliny používané na chod strojov a zariadení (rezné oleje a emulzie, chladiace kvapaliny, mazivá) a iné pomocné materiály (rozpúšťadlá, farby, laky, lepidlá, postreky a pod.).
S témou používania chemikálií vo firmách súvisí aj zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva. Právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia, ktorí svojou činnosťou môžu ohroziť život, zdravie alebo majetok, sú podľa tohto zákona povinní:
- pripravovať a zabezpečovať ochranu svojich zamestnancov, osôb prevzatých do starostlivosti a osôb, ktoré môžu ohroziť,
- poskytovať okresným úradom a obciam, na ktorých území pôsobia, informácie o možnom nebezpečenstve, jeho rozsahu, spôsobe ochrany a likvidácii následkov a tieto pravidelne aktualizovať,
- spolupracovať s okresnými úradmi a obcami pri riešení ochrany obyvateľstva,
- oznámiť bezodkladne vznik mimoriadnej udalosti a navrhnúť opatrenia na ochranu života, zdravia a majetku okresnému úradu a obci, na ktorej území pôsobia,
- zabezpečiť vypracovanie plánu ochrany svojich zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti a jeho aktualizáciu v rozsahu určenom okresným úradom, ak nevypracúvajú havarijné plány podľa osobitných predpisov; a precvičiť tento plán aspoň raz za tri roky,
- plniť ďalšie povinnosti podľa vyššie uvedeného zákona.
Obce sú oprávnené požadovať od firiem poskytovanie údajov, týkajúcich sa množstva chemických látok používaných alebo skladovaných vo firme. Ak podnikateľ obdrží takúto žiadosť od obce, je povinný poskytnúť jej požadované informácie. V prípade, že obec nešpecifikuje, za aké obdobie sa má množstvo chemických látok uviesť, podnikateľ uvedie ročné množstvá za predošlý kalendárny rok. Ich zdrojom môže byť ohlásenie o vzniku o odpadu a nakladaní s ním, ak podnikateľovi vznikla povinnosť toto ohlásenie podať. K množstvám nebezpečných odpadov sa musia pripočítať množstvá používaných chemických látok vo výrobnom procese a množstvá skladovaných látok, taktiež aj zásoby pohonných hmôt a iných látok a zmesí, napríklad k 31. decembru predošlého kalendárneho roka. Podnikatelia si musia byť vedomí, že akonáhle celkové ročné množstvo používaných znečisťujúcich látok prekročí 1 tonu tuhých látok alebo 1 m3 kvapalných látok, alebo v prípade tuhých prioritných nebezpečných látok množstvo presiahne 0,3 tony alebo množstvo kvapalných prioritných nebezpečných látok presiahne 0,3 m3, musia začať plniť vyššie uvedené povinnosti podľa vodného zákona.
Každý podnikateľ, ktorý zaobchádza so znečisťujúcimi látkami, sa spravidla stáva aj pôvodcom alebo držiteľom nebezpečných odpadov. Nebezpečný odpad je podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch taký odpad, ktorý má aspoň jednu nebezpečnú vlastnosť. Tieto vlastnosti sa označujú skratkami HP 1 až HP 15 a bývajú uvedené v kartách bezpečnostných údajov. Zo zákona o odpadoch vyplývajú firmám viaceré povinnosti. Okrem toho, že každý vznik odpadu je potrebné evidovať na stanovenom tlačive a odpady sa musia odovzdávať iba oprávneným spoločnostiam, na kategóriu nebezpečných odpadov sa vzťahujú samostatné povinnosti, s plnením ktorých vám kedykoľvek ochotne pomôžeme.
